Od začiatku pandémie uplynuli na Slovensku vyše dva mesiace, ktoré sa navždy vpíšu do dejín nielen slovenského zdravotníctva, ale rovnako celej spoločnosti. V súvislosti s pandémiou sme sa obzreli na predošlé obdobie spolu s jednou z kľúčových osobností nielen v Ústrednom krízovom štábe SR, ale aj na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v Bratislave.
Prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH, vedúca Katedry epidemiológie Fakulty verejného zdravotníctva SZU v Bratislave a prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS) svojim vysoko odborným prístupom významne prispieva k riešeniu súčasnej epidemiologickej situácie na Slovensku a k ochrane verejného zdravia.
Slovensko má za sebou, snáď tú ťažšiu etapu, ktorá jednoznačne vojde do dejín. Na jednej strane sa život zastavil, na druhej extrémne zrýchlil vplyvom potreby okamžitého vyhodnocovania situácie, reagovania a prijímania kľúčových rozhodnutí. Ako by ste charakterizovali toto obdobie s odstupom času? Z pozície epidemiologickej autority, prekvapilo Vás niečím? Bola to iba otázka času, kedy niečo také nastane aj v Európe?
Pandémia, dovolím si tvrdiť, prekvapila každého z nás. Nik nebol na ňu pripravený. My sme sa pred rokmi pripravovali na pandémiu chrípky, ktorá prišla v roku 2009. Nebola však taká ničivá, ako sme sa obávali. Mnohí uverili, že nás už infekčné choroby nemôžu prekvapiť. Vírusy však chcú prežiť, rovnako, ako ľudstvo. Reagovať sme museli rýchlo, pri prijímaní opatrení sme využívali medicínske vedomosti i dlhoročné skúsenosti s riešením epidémií respiračných chorôb. Okrem toho v čase, keď sa odbery od podozrivých z nákazy vykonávali len na infektologických ambulanciách, operátori Krajských operačných stredísk (KOS) konzultovali s lekármi – epidemiológmi každého pacienta, ktorý zavolal na číslo 155. Na základe ich epidemiologickej anamnézy a klinických príznakov rozhodovali, kto má ísť na vyšetrenie a odber, kto môže zostať doma v izolácii, a pod. Bol to veľký nápor, pri ktorom sa ukázal dramatický nedostatok lekárov – epidemiológov.
V Bratislavskom kraji túto činnosť mohli vykonávať len dvaja lekári. Oslovili ma s prosbou o pomoc. Za prvých 24 hodín, kedy som mala službu, sa vystriedali na KOS traja operátori a vybavili sme 167 pacientov. Dnes už ani neviem, ako sme to mohli zvládnuť. Nebola som však sama, na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave pomáhali aj moje kolegyňe z Fakulty verejného zdravotníctva SZU. Pri komunikácii s KOS to bola pani docentka MUDr. Eva Máderová CSc. a na infolinke pre verejnosť pomáhala Mgr. Veronika Rechtoríková, PhD. (obe z Katedry epidemiológie) a PhDr. Denisa Richterová, PhD. z Oddelenia environmentálnej medicíny.
Myslíte si, že táto skúsenosť pomôže v istom smere Slovensku, najmä jeho zdravotníctvu? Denne sa stretávate s politickými špičkami, je cítiť aspoň odhodlanie vydať sa “správnou” cestou?
Mňa prekvapila nielen pandémia, ale aj prístup politikov. Špičky štátov ako USA a Veľká Británia, ktoré vynakladajú nemalé finančné prostriedky na výskum v oblasti prevencie infekčných chorôb, majú veľké ústavy a tímy renomovaných vedcov, nepočúvali odborníkov, správali sa populisticky a spamätali sa, až keď mali tisícky mŕtvych. Naši predstavitelia reagovali úplne opačne, logicky, ak je epidémia, oslovili a počúvali epidemiológov. Čo nás potešilo. Kľúčové bolo rýchle prijatie opatrení a ochota ľudí ich dodržiavať. Ukázalo sa, aká dôležitá je sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva a ich odbornosť. Rýchlym vyhľadávaním kontaktov chorých a ich izoláciou spolu s opatreniami na hraniciach sme zabránili šíreniu nákazy. Získali sme čas na prípravu zdravotníckych zariadení.
Našťastie, situácia nebola taká dramatická, ako napr. v Taliansku, alebo Španielsku, kde skolaboval zdravotnícky systém. Predpokladám, že naše zdravotníctvo je teraz pripravené na prípadnú druhú vlnu, ktorú už budeme musieť zvládnuť bez drastického obmedzovania ekonomiky štátu. Som presvedčená, že bývalá československá epidemiologická škola je stále výborná, treba na nej stavať a hlavne ju posilniť. Som hrdá na to, že pri zvládaní pandémie účinne pomáhali aj mnohí študenti našej fakulty na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a v nemocniciach.
Vediete Katedru epidemiológie, očakávate do budúcnosti väčší záujem o štúdium tohto odboru?
Dúfam, že áno. Podmienkou väčšieho záujmu o štúdium verejného zdravotníctva je uplatnenie a ohodnotenie absolventov v praxi. A tu vidím kameň úrazu. Ak sa nezlepší odmeňovanie pracovníkov vo verejnom zdravotníctve, budú aj naďalej naši najlepší absolventi odchádzať do súkromného sektoru alebo do zahraničia. Týka sa to verejných zdravotníkov, ale aj lekárov, ktorí na Katedre epidemiológie FVZ SZU môžu absolvovať špecializačné štúdium v odbore verejné zdravotníctvo a epidemiológia.
Tak ako chirurg nemôže operovať bez kvalifikovanej zdravotnej sestry inštrumentárky, tak lekár epidemiológ nemôže zvládnuť riešenie epidémie bez magistra, alebo bakalára verejného zdravotníctva. Dnes je 70 % lekárov pracujúcich vo verejnom zdravotníctve v dôchodcovskom veku. Ako predpovedajú odborníci, takáto pandémia nemusí byť posledná. Ekologické zmeny môžu byť príčinou, že sa podobné situácie budú opakovať častejšie. Musíme vynaložiť úsilie, aby sme pre boj či už s infekčnými, alebo neinfekčnými chronickými chorobami získali čo najviac nadšencov medzi lekármi aj verejnými zdravotníkmi.
Ak má štát naozaj záujem predchádzať chorobám, musí investovať do prípravy kvalitných odborníkov lekárov aj verejných zdravotníkov, ktorí budú rešpektovaní nielen laickou verejnosťou, ale aj u svojich kolegov lekárov a ostatných zdravotníkov.
